Cholesterol, náš priateľ ale aj tichý zabijak

Kategórie
 
 
 
 
 

Cholesterol, náš priateľ ale aj tichý zabijak

Cholesterol patrí k základným zložkám ľudského organizmu. Laicky je už dlhé roky nesprávne označovaný za „zlú tukovú zásobu“ v našom tele. Odstrániť ho je nemožné, keďže telo si ho produkuje aj samo, a to v pečeni. Cholesterol má pre človeka nesporný biologický význam, o čom sa podrobne dozviete v nasledujúcom texte.

Je to voskovitá lipidová látka prenášaná krvou po prepojení na bielkoviny. Podporuje, respektíve vytvára membrány bunkových tkanív, reguluje trávenie a to aj tým, že sa podieľa pri tvorbe žlčových kyselín. Úzke prepojenie je aj medzi cholesterolom a vitamínom D - pôsobenie slnečných UVB lúčov s cholesterolom reagujú a ďalej podnecujú jeho prirodzenú tvorbu. Rovnako podporuje hladinu mužského (testosterón) a ženského (estrogén) hormónu, zdravý vývoj mozgu, srdcovo-cievneho a nervového systému.

„Vážený“ cholesterol

Cholesterol sa teda prirodzene nachádza v ľudskej krvi a v každej telesnej bunke. Je zdrojom živočíšnej stravy – jej produktov, ako napríklad maslo, vajcia, mlieko, živočíšne tuky, no tie stále nie sú hlavnou „zložkou“ zvýšeného cholesterolu.

Pozor, tieto tvrdenia sa pravidelne prehodnocujú, pričom súvis medzi navýšením cholesterolu, zápalmi a ochoreniami srdca u človeka treba hľadať ani nie tak v konkrétnej strave, ako v jej samotnej príprave. Pre človeka je nebezpečný oxidovaný cholesterol, taký, ktorý sa uvoľňuje vysmážaním a pri vysokej teplote. Vplyv na našu vitalitu a hladinu cholesterolu má aj príjem cukrov, respektíve pridaného cukru a soli.

Cholesterol je vždy iba jeden?!

Ak sa pacienti často dožadujú poznať konkrétne hodnoty cholesterolu v krvi, mali by vedieť predovšetkým toto:

  • Z celkového telesného cholesterolu je v pečeni približne 70 až 75 %.
  • Tvoria ho lipoproteíny s nižšou hustotou LDL, známy aj ako „zlý“ cholesterollipoproteíny s vyššou hustotou HDL, známy aj ako „dobrý“ cholesterol – nachádza sa v bunkách pečeni, pôsobí aj ako „lapač“ zlého cholesterolu. Má vysoké protizápalové antioxidačné vlastnosti.
  • Z toho „zlý“ cholesterol sa pravdepodobne usádza po stenách ciev, čím sa mu pripisuje „vina“ za zvýšené riziko infarktu a rôznych zápalových procesov v tele
  • Zložkou cholesterolu sú aj tricylglyceroly, ktorých hladinu v tele ovplyvňuje aj konzumácia sladkých a obilninových potravín. Preto sa potom stretávame s narážkami na zvýšený cholesterol a vznik cukrovky. Tieto látky sú rizikové aj pri požívaní alkoholu, nedostatočnom pohybe a pri fajčení.

Náš tip – Normálnu hladinu cholesterolu v krvi dokáže udržiavať aj „malé červené zlato“ pri dennom príjme 10 mg monakolínu K získavaného z červenej fermentovanej ryže. Upozorňujeme, ak stále máte zaužívané rozlišovať cholesterol na dobrý a zlý, tak potom vedzte, že za zlý môže aj a lipoproteín  - vzniká spojením s bielkovinou apoproteín. V tejto kombinácii ohrozuje nás metabolizmus a vitalitu srdca.

Zo známych poznatkov o cholesterole vieme, že LDL a HDL malé sú bielkovinové častice, nie sú teda žiadnym samým cholesterolom. Okrem vyššie uvedených ho tvoria stovky ďalších tukových a bielkovinových mikročastíc, ktoré podporujú usádzanie a oxidáciu po stenách ciev.

Aké sú optimálne hodnoty cholesterolu?

Tu sa taktiež všeobecné lekárske odporúčania často rozchádzajú. Ak vychádzame z toho, že optimálny limit cholesterolu je 200 mg/dl, tak „zlý“ LDL by nemal z toho tvoriť viac než 50 až 55 %. Ideálne je pritom kombinovať zdroje rastlinnej stravy (neobsahuje cholesterol), pravidelne cvičiť, ale aj užívať inovatívnu doplnkovú výživu na jeho optimalizovanie.

Ak takéto možnosti nemáte každý deň, ľahko sa hladina cholesterolu dokáže navýšiť aj na úroveň 250 – 260 mg/dl, pričom nemusíte pociťovať takú „únavu“ organizmu ako pri nižších hodnotách. Dôležité je zamerať sa aj na hodnoty HDL, ktoré by mali tvoriť aspoň 25 % z celkového cholesterolu.

Kto je „náchylný“ na vysoký cholesterol? 

Vyššie hladiny cholesterolu sú najčastejšie zaznamenávané u rizikových pacientov, medzi ktorých patria obézni (index telesnej hmotnosti je vyšší než 30), diabetici, fajčiari, tí, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak a ktorí majú sedavé zamestnanie, respektíve nestriedajú ho s dostatkom pohybu a rekreačným cvičením.

Ak odporúčané preventívne opatrenia zaradíme do svojho každodenného režimu, vzniká nižšie riziko usádzania tukového plaku po stenách tepien. Tým sa vylepší ich flexibilita a zoptimalizuje prietok krvi. Inak nám hrozí ateroskleróza, pri slabom zásobovaní srdca krvou hrozí infarkt a mozgu mŕtvica.

Podobné problémy hrozia aj pri nízkom cholesterole?

Áno, no riešením stále zostáva zdravý a striedmejší životný štýl. V strave treba podporiť najmä optimálnu hladinu HDL – rybacím mäsom, orieškami, sójovými produktmi a listovou zeleninou.

Čo konkrétne môže spôsobiť nižšia hladina cholesterolu?

  • Nedostatočné zásobovanie mozgových buniek a činnosť receptorov – riziko zvýšenej úzkosti, depresie a smútku. Receptory totiž prenášajú aj sérotonín (hormón dobrej nálady).
  • Rakovinové a zápalové procesy – bunky v tele sú v zlej kondícii a tým aj menej chránené pred škodlivinami zvonku
  • Ženské ochorenia a predčasný pôrod

Zdroje: https://www.medicalnewstoday.com/articles/9152

              https://www.healthline.com/health/high-cholesterol?ref=global#symptoms

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia